Americký kongres prijal v roku 1792 menový zákon a určil dolár za menu
nového národa. Pred občianskou vojnou používali v krajine ako menu zlaté
a strieborné mince. Papierové platidlá vo forme bankoviek vydávali len
súkromné banky. Takéto bankovky sa dali vymeniť len za cenné papiere
priamo v danej banke a mali hodnotu iba vtedy, ak ich banka splatila. Ak
však banka zlyhala, jej bankovky sa stali bezcennými.
Prvé bankovky boli vytlačené s cieľom získať peniaze na občiansku vojnu.
Boli vydané ako náhrada za mince a zobrazovali portréty prezidentov i
ďalších osobností v histórii USA.
Greenbacky boli zmenky, pričom takéto pomenovanie dostali preto, lebo
boli vytlačené zeleným atramentom. Tlač peňazí americkou vládou sa
považovala za vojnovú nevyhnutnosť vyvolanú vysokými nákladmi na
konflikt, čo bola v tom období kontroverzná voľba, ktorú nie všetci
podporovali. Hlavná námietka spočívala v tom, že neboli kryté zlatom.
Išlo skôr o dôveru vo vydávajúcu inštitúciu, teda vo federálnu vládu.
Prvé papierové bankovky boli vytlačené 10. marca 1862 na základe
prijatia zákona o zákonných tendroch, ktorý americký prezident Abraham
Lincoln podpísal 26. februára 1862. Zákon vtedy povolil tlač 150
miliónov dolárov v papierovej mene. O rok neskôr bol prijatý druhý
zákon, ktorý povolil vydanie ďalších 300 miliónov dolárov v bankovkách.
Konkrétne vyšli do obehu bankovky v nominálnej hodnote päť, 10 a 20
dolárov. V auguste toho istého roku nasledovali jedno a dvojdolárovky a
od 1. marca 1863 k nim pribudli bankovky v hodnotách od 50 do 1000
amerických dolárov.
Po skončení občianskej vojny požadovali konzervatívci, aby vláda doláre
zrušila, avšak najmä farmári, ktorí si chceli udržať vysoké ceny, boli
proti tomuto kroku. Kongres v roku 1875 schválil zákon, ktorý nakoniec
stanovil, že od 1. januára 1879 mohli byť doláre vykúpené v zlate.
Podľa historikov prijatie zelenej bankovky signalizovalo zmenu myslenia.
Namiesto toho, aby sa hodnota peňazí spájala s finančným zdravím
jednotlivých bánk, spájala sa s konceptom viery v samotný národ.